Apoštol (gr. apostolos = posol) je termín používaný v Novom Zákone. Môže znamenať:
Najbližších učeníkov Ježiša Krista, ktorých si sám osobitne povolal a neskôr vyslal do rôznych končín ohlasovať svoje učenie, aby mohli hlásať jeho učenie, robiť zázraky a zúčastniť sa na poslednom súde.
Ježiš Kristus sa tiež sám nazýva Apoštolom, teda vyslancom Boha (List Hebrejom 3, 1).
Pavol, apoštol pohanov, ktorého v rámci videnia povolal hlásať evanjelium sám Ježiš (nepatril k Dvanástim Apoštolom)
všetkých tých, ktorých apoštoli vybrali, aby hlásali evanjelium.
ľudí, ktorí hovoria o sebe, že sú apoštoli, a nie sú, to sú falošní apoštoli.
všeobecne: posla; horlivého hlásateľa akejkoľvek idey
Dvanásti apoštoli
Apoštolov bolo dvanásť, všetci boli muži. Ich mená môžeme nájsť v Evanjeliu Sv. Matúša 10. 2 – 4, Evanjeliu Sv. Marka 3. 16 – 19 a Evanjeliu Sv. Lukáša 6.13 – 16. Nový Zákon apoštolov označuje aj ako Dvanástich:
Šimon Peter (Kéfas), syn Jonáša, rybár z Betsaidy, prvý pápež
Ondrej, Petrov brat, rybár z Betsaidy
Jakub, Zebedejov syn
Ján, Zebedejov syn, brat Jakuba
Filip z Betsaidy
Bartolomej – Natanael z Ptolemaidy
Tomáš, zvaný Didymus, tiež „neveriaci“
Matúš – Lévi, mýtnik
Jakub, syn Alfejov
Šimon Kananejský, zvaný tiež Horlivec
Júda Tadeáš, Jakubov syn
Judáš Iškariotský, Ježišov zradca.
Po Ježišovom odchode bolo prvoradou úlohou apoštolov učiť a pokrstiť všetky národy. Obraz apoštolského kolégia sa v myšlienkovom svete raného kresťanstva vytvára postupne. Číslo 12 má symbolický význam: naznačuje, že apoštoli sú zakladateľmi nového Izraela (pozostávajúceho z dvanástich kmeňov). Preto bolo potrebné po zrade apoštola Judáša, ktorý sa obesil, žrebom určiť za dvanásteho apoštola svätého Mateja (Skutky apoštolov 1.23 – 26).
Apoštoli v dejinách Cirkvi
Za nástupcov apoštolov, nie za apoštolov samotných, sú v katolíckej a pravoslávnej cirkvi považovaní biskupi. Apoštolskí otcovia, skupina autorov kresťanských spisov z 1. polovice 2. storočia, sa pokladajú za žiakov apoštolov a ako ich očití svedkovia, požívajú ich spisy veľkú autoritu.
V širšom zmysle sa za apoštolov považujú tiež tí, ktorí priniesli kresťanskú vieru niektorému národu alebo krajine, napríklad:
Sv. Irenej z Lyonu (130 – 200), apoštol Gálie
Sv. Dionýzios (3. storočie), apoštol Frankov
Sv. Gregor Thaumatúrgos (256 – 331), apoštol Arménov
Sv. Martin Tourský (338 – 401), apoštol Galie
Sv. Patrik (373 – 463), apoštol Írska
Sv. Ninian (5. storočie), apoštol Piktov
Sv. Columba (521 – 597), apoštol Škótska
Sv. Augustín z Canterbury († 604) – apoštol Anglicka
Sv. Bonifác (680 – 775), apoštol Germánov
Sv. Ansgar (801 – 864), apoštol Škandinávie
Sv. Cyril († 869) a Metod († 885), apoštoli Slovanov
Sv. František Xaverský (1506 – 1552), apoštol Ďalekého východu
…..................................................................
Bola som zvedavá, ako popisuje apoštola wikipédia, teda celkovo vo svete aká je charakteristika, pretože veriacim v Ježiša Krista by malo byť podľa mňa samozrejmé, že apoštoli nevymreli, keďže ani Ježiš nás neopustil. Ak by to bolo podľa sveta to čo píšu oni, to by znamenalo, že ani Boh tu medzi nami už nie je, že to bolo len v minulosti. Teda že Boh nás stvoril, dal nám príklad Ježiša, ktorý potom umrel a odvtedy nebolo nič okrem biblie, ktorá je považovaná doteraz za slovo Božie a tej sa držme. Aké podceňovanie Božej moci. Nie je tak. Píšu tam hore vyššie, že za nástupcov apoštolov sú považovaní katolícki a pravoslávni biskupi, ale nie za apoštolov samotných. Nástupcov, ktorých si možno vyvolili iní kňazi, ale nie Boh, tak ani nemôžu byť poslami Božími. Oni si vyvolili byť nástupcami, ale či ich Boh vyvolil ? Iste nie. Už preto, že sa sami považujú za nástupcov a Ježiš si ich osobne nevyvolil. Iba o sebe hovoria že sú. Boh je, bol, aj bude a prečo by si znova nevyvolil v každom čase svojich ľudí, aby sa rozširovala Jeho vôľa. Prečo by to bolo iba raz pred vyše 2000 rokmi a dosť. Keď vtedy vznikla prvá Cirkev, ako základ pre ďalšie pokračovanie, nemohol to byť zároveň aj koniec. Alebo iba začiatok odkadiaľ sa rozkonárili cirkvi a cirkvičky ako haluze v korune stromu. To už nie je ono, už to nie je to pravé, ale domiešané. Ľudia potrebujú mať pevnú ruku nad sebou, lebo si hneď všetko prispôsobia podľa seba a pre seba, a nebude to podľa Božej vôli. A Stvoriteľ predsa pozná svoje stvorenia lepšie ako oni seba. Treba dodržať pravidlá aké dal Boh a poznať Jeho vôľu, inak to už Jeho vôľa nebude a to poznajú tí, ktorých si vyvolil. Ako keď začnem robiť koláč nejakým určitým spôsobom a niečo tam potom zmením, zakaždým nejakú gramáž či surovinu, stále niečo iné a zase troška a zase, tak už je to zakaždým aj iný koláč, iný výsledok. Cirkev je len jedna, ale iste nie len jedna skupina kresťanov na celej zemi. Myslím druh, to číre, pravé a podľa Ježišovej vôli existuje, len to treba hľadať. Možno si niekto pomyslel, že keď je Cirkev pravá Božia, iste je to tá kde je viac ľudí, väčšie množstvo. Nie je to tak. Množstvo sa nemusí rovnať kvalite, nakoľko ľudia radi žijú podľa svojej vôli a v Cirkvi žijú podľa tej Božej, ktorá nie je prijateľná pre každého.
1Ján 4:1-3
1 Milovaní, neverte každému duchu, ale zkúšajte duchov, či sú z Boha, pretože mnohí falošní proroci vyšli do sveta. 2 Po tomto znajte Ducha Božieho: každý duch, ktorý vyznáva Ježiša Krista, prišlého v tele, je z Boha; 3 a každý duch, ktorý nevyznáva Ježiša Krista, prišlého v tele, nie je z Boha, a to je ten duch antikristov, o ktorom duchu ste počuli, že prijde, a je už aj teraz na svete.
Ježiš Kristus prišlý v tele, to bol Boh medzi nami telesne ľudsky a to sú aj tí apoštoli, v ktorých je Kristus. Ale sú aj antikristi, o ktorých sa už v biblii píše že sú na svete. Sú pravde – podobní, ale práve tým viac pletú ľudí a mámia do bludu. Je mnoho cirkví v tejto dobe na popletenie, tak ktorá je teraz tá pravá ? Stačí hoci aj z tej biblie porovnať niektoré pravdy histórie, ktoré popisujú život a pôsobenie Krista a apoštolov, ako oni žili a organizovali ľudí. Čiastka tam je uvedená. A ako žijú veriaci teraz, alebo tí biskupi, či samotný pápež ? Oblečení v rúchach, ovešaní príveskami, tučnými prsteňmi a nechajú si tie prstene ešte aj bozkávať. Príklad skromnosti a pokory to teda nie je. Myslím že dobre popisuje Lewita vo svojom článku Apoštol a Cirkev ako to vlastne v pravde je. Kto sa neuspokojí s tým čo vie a chce vedieť viac, spoznávať pravdu, dozvie sa tam o čom je Cirkev a ako spozná pravého apoštola, posla od Boha. Hneď sa na tento svet oči lepšie do širšia otvoria, potom sa dá zbadať pravda lepšie, hoci tu vždy bola.
