Príležitosti

Uvažovala som nad tým, čo sa dialo počas týždňa a uvedomila som si, že mi týždeň veľmi rýchlo ubehol, ako by som si ho zhrnula. Každý žije svoj život denne a je v tom určitý stereotyp a tak sa môže zdať, že sa toho veľa nedeje. No a ako som uvažovala, čo sa mi dialo, prišlo mi do mysle slovo. Pozri sa na každú chvíľu počas dňa, ako sa len pohneš, ako na príležitosť. Vždy je na niečo príležitosť. Na prejav pochopenia, pomoci, príležitosť poriadiť, povzbudiť, potešiť niekoho, všimnúť si okolie, uvažovať na tom, čo mi v tej chvíli Boh chce asi ukázať, naučiť ma. Rozprávať s niekým, usmiať sa, príležitosť zmeniť si myseľ, pretriediť myšlienky, napraviť sa, príležitosť zmeniť svoje prirodzené reakcie, nevojsť do hnevu, prieku, ovládať svoj jazyk. Ale aj upratať, byť prospešný pre domácnosť a obyčajné veci dňa urobiť čo najlepšie. No na všeličo je príležitosť každú chvíľu, čo nám len príde do cesty. Slovo príležitosť je niečo čo pri tebe leží, núka sa, aby si to využil. Zvyčajne si ľudia pod tým pomyslia niečo výnimočné, ale môže to byť drobnosť, ktorá ti každú chvíľu príde do cesty, ale keďže je to malé a nepatrné, nemusíme si to všimnúť. Ak beriem svoj celý deň ako príležitosť, všimnem si už aj to malé a ocením si to. Môže sa to pripodobniť aj kameňom, o ktoré sa môžeme potknúť, alebo ich použijeme do stavby samého seba. Možno sa obzeráme po skalách a pod nohami máme štrk. Ktorý je ale tak isto dôležitý do stavby, ako veľké kamene. Nie vždy sú veľké príležitosti. A vieme, že ak nebudeme verní v mále, Boh nás nad väčším neustanoví. Nemám na mysli to, že by človek mal vždy uvažovať na tom, čo je teraz za príležitosť, a čo teraz ? Nie ako robot, skôr je dobré si ceniť chvíle dňa a potom je človek viac vnímavý na okolie. Ak sme vnútri tak nastavení, nemôžeme byť omdletí, nevšímaví, uzavretí do seba. Udržiava to v strehu. Boh nás stále učí. Ako som tak nad tým uvažovala ešte v izbe o tých kamienkoch čo máme denne pod nohami, tie príležitosti, tak mi prišla myšlienka – Nechcem od teba, aby si stavala Stonehenge. :D Musela som sa zasmiať, hneď sa mi ukázala tá stará kruhová stavba tu v Anglicku, čo je z tých monolitov. Iste, také kamene mi ani nechodia do cesty. Som vďačná za všetko čo mi Boh dáva a nechcem si to nevšímať, hoci sa to iste často deje, že mi veci uniknú. 

Auton(e/á)hoda

Prednedávnom som bola svedkom autonehody. Šoférovala som si kľudne po ceste, bol pekný deň. Šoférovala som z návštevy domov, vzadu som mala dva psy v kufri, chvály mi zneli z rádia. A zrazu pozerám, predo mnou šlo jedno červené auto, ešte pred ním modré a to modré auto prešlo pomaly do protismeru, ako kto ide predbiehať. Až nato, že oproti autá išli. Stihla som ešte zauvažovať, „ čo robí ? “ A už som videla ako sa nabúrali. V tom momente som pribrzdila a po ľavej ruke som mala hneď odbočku na odpočívadlo, také ako zvykne byť na oddych pre vodičov, tak som tam hneď zabočila, lebo mi stihlo napadnúť, že ak to neurobím, ak sa neuhnem, stlčieme sa aj my ostatní v autách ako domino. Cítila som, že sa mi trasú nohy, ale vystúpila som z auta a skontrolovala som psy v kufri. Boli asi šokovaní, ale v poriadku. Potrebovala som ich dať von, tak som po chvíli šla domov. Videla som, ako muž ktorí bol v aute predo mnou vystúpil z auta a volal hneď záchranku. Autá boli nabúrané a erbegy boli v jednom nafúknuté. Šli sme tak 50 míľ za hodinu, takže dosť rýchlo a pri tom náraze to muselo byť dosť silné. Bola to škaredá nehoda.
Boh je veľký a spravodlivý. On vie, prečo sa to udialo, pretože náhody nie sú. Prečo sme boli toho všetci účastní, tí, ktorí tam boli. Modlila som sa za nich. Hneď som Bohu aj ďakovala, že ma ušetril a nebola náhoda ani to, že som v tom momente ako sa tie dve autá narazili, mala možnosť uniknúť ešte možnej zrážke na odpočívadlo. Ktoré tam „náhodou“ :) bolo po ruke. Presne v tej sekunde. Naplnila ma bázeň, ale zároveň som si uvedomila, že On je stále so mnou, či nad tým uvažujem, alebo práve neuvažujem. Predvída každú okolnosť a tak či sa nám už niečo zlé stane, alebo nie, vedzte že to nebude náhoda. Niečo nás to má naučiť. 

Takže buďme ostražití a za všetko ďakujme Bohu, lebo On je rukou, ktorá nás drží, zachráni, pohladí, ale aj capne po zadku keď treba. Ako správny Otec.

Izaiáš 59:1  Hľa, ruka Hospodinova nie je prikrátka, aby nemohla zachrániť, ani jeho ucho nie je priťažké, aby nemohlo počuť;  

Všetci sme rovnako cenní pred Bohom

Bola som prednedávnom v robote chovať teliatka a po nachovaní som im začala podstieľať, dávať suchú slamu. Ako som naberala, ťahala som si pláty zlisovanej slamy z kopy. Keď som ťahala jeden z vrchu kopy, zbadala som, že na ňom sedí malý vtáčik. Sedel a pozeral na mňa. Potiahla som ho bližšie k sebe a myslela som, že odletí, ale on si tam sedel a nehol sa, keď som ťahala. Pomyslela som si, že mu asi niečo je a potom som si všimla, že asi meter odo mňa sedí ďalší, niečo mal v zobáku a tiež ma sledoval. Možno jeho mláďa sedelo na slame. Napadlo ma,- nezavadzaj, človek. :) Iba ty si ?   Tak som prestala ťahať slamu a brala som si z inej strany. Potom keď som skončila podstieľanie, bola som sa pozrieť, či sú ešte tam, ale už neboli, odleteli. Takže vtáčikovi nič nebolo, len si tam sedel. Chcel tam byť tak, ako ja som chcela slamu.
Človek by si nemal namýšľať, že je viac ako iné stvorenia. Nemal by obmedzovať iné životy a ani by nemal vládnuť nad nikým. Tak ma to napadlo v tomto prípade, že aj iné stvorenia majú právo si byť a žiť kľudne a nemusia ustupovať človeku vždy keď si to on zmyslí. Nie je dôležitejší ako iné bytosti, čo Boh tiež stvoril. Ale ľudí to veľmi nenapadne, lebo sú zvyknutí, že sa im iné stvorenia koria a ak nie, tak si ich pokoria. A aby toho nebolo dosť, panujú aj jeden nad druhým. Človek nad človekom. Skús pouvažovať, či tak nie si aj ty. Možno si to ani neuvedomuješ, ale stačí ak si trváš na svojom voči tomu druhému. Tam sa môžeš tiež uvidieť, ak ti na tom záleží.

Človek hospodár

  Človek je ako taký hospodár, ktorý má v správe telesné, duševné aj duchovné. To, čo mu dal Boh do správy. Na počiatku bolo všetko stvorené a nakoniec bol stvorený človek, Adam. Boh mu dal do správy všetko, aby sa staral a sledoval, čo s tým urobí. Nie aby vládol a panoval, ale aby sa staral a neprekážal svojim životom. Nebolo to jeho vlastné, čo by si nejako sám nadobudol, alebo získal, je to všetko dané od Boha a bez Neho, by sme teda nemali nič. Ani my by sme neboli. Takže človek má všeličo telesne. Má telo a je na ňom, ako si bude vážiť to telo a starať sa oň, pretože ho dostal. Podľa mňa sme zaň aj zodpovední, pretože hocijaké zaobchádzanie je neúcta voči Božiemu stvoreniu. Telesne máme aj rôzne majetky, peniaze, ktoré máme tiež preto, že nám Boh na to vytvoril cestu, aby sme to získali. A je na nás, ako budeme s tým hospodáriť. Či sme schopní dávať keď je to potrebné, s uvedomením, že je to Božie, alebo máme s tým potiaže ako tá mníška z filmu Duch, keď aj chcela dať čiastku peňazí z ruky, ale nepustila. Sme však hlavne duša a duch a nejako sa v tom živote prejavujeme. Kam dávame pozornosť, záujem, lásku, milosrdenstvo, či vieme odpustiť, pochopiť druhého. Venovať svoj čas a námahu, byť na pomoc tomu, kto potrebuje. Ak je to smerované smerom na seba, to nie je blahoslavené. Blahoslavené je dávať a aj v tomto prípade je na nás, ako hospodárime s tým čo máme a čo môžeme dať. Každý aj nadobudol poznanie a aj prax z toho čo žil podľa evanjelia a iste má čo dávať aj v tomto smere a ak nie, má zase len dôvod čo dávať do praxe, aby to nebola len známosť. Môžeme dávať aj svoje myšlienky, my rozhodujeme, kam ich zameriame. Venujeme svoju myseľ v prvom rade Bohu ? Alebo kam smerujú naše myšlienky, ako hospodárime s nimi ? Iste som nevystihla všetko čo máme a čo nám dal Boh na to, aby sme ako sme dostali, tak aj dávali zadarmo a nezištne. Boh nám dal všetko zadarmo a na to, aby sme sa naučili správne hospodáriť a hlavne dávať. A tým, že budeme venovať svoju myseľ Bohu, pýtať si vedenie, iste nás bude aj navigovať ako správne hospodáriť s tým všetkým čo máme každý vo svojej správe.

Keďže toto slovo mi prišlo pri modlitbe, zrejme bude patriť hlavne mne, aby som sa zamyslela sama nad sebou, ako ja spravujem všetko čo mám. Ale podelila som sa aj s vami, možno vám to bude na osoh.