Moje pochopenie zmyslu života

1 ep. sv. Pavla Timoteovi 6:9 A tí, ktorí chcú byť bohatí, upádajú do pokušenia a osídla a do mnohých žiadostí nesmyselných a škodlivých, ktoré pohružujú ľudí do záhuby a do zatratenia. 10 Lebo koreňom všetkého zlého je milovať peniaze, po čom niektorí zatúžili a tak zablúdili od viery a naplnili sami seba mnohými bolesťami. 11 Ale ty, ó, človeče Boží, utekaj od takých vecí, ale sa žeň za spravedlivosťou, pobožnosťou, vierou, láskou, trpezlivosťou, krotkosťou. 12 Bojuj dobrý boj viery, uchop večný život, do ktorého si aj povolaný a vyznal si dobré vyznanie pred mnohými svedkami.

Ľudia sú od narodenia vedení žiadosťami tela, to čo oni potrebujú, aby sa dobre mali. Plnia si tie svoje žiadosti a potreby, v každom čase sú nejaké iné a ďalšie. Mnohým to postačuje, plnia si sny a dosahujú vysnívané telesné ciele celý život. Hm, našporím si na bicykel, potom si kúpim auto, dom, budem doktor, riaditeľ a čo ja viem čo ešte. Sú aj takí, ktorým nestačí telesné prežívanie, hnanie sa za peniazmi, alebo kariérou, či úspechmi. Sú ľudia, ktorí sa zamýšľajú na tom, na čo sú na tomto svete, aký je hlbší zmysel bytia človeka. Mnohí tápajú a hľadajú na nesprávnych miestach, ale verím tomu, že ak naozaj niekto snažne hľadá, Boh ho zavedie, pritiahne si ho na správnu cestu, cestu života. Viem čo píšem, pretože mňa si tak pritiahol a keď si spomínam na okolnosti ktoré ma priviedli k samotnému apoštolovi Ježišovej Cirkvi, tak to bolo všetko pre mňa ako jeden veľký zázrak, ktorý sa v priebehu môjho života ale ako zázrak nezdal. Okolnosti a situácie sa tak pospájali spolu s mojimi rozhodnutiami, že som mala možnosť spoznať pravú Božiu Cirkev. Božiu Cirkev ale nemyslím ako názov, znamená to jednoducho iba že je Jeho, Ježiša Krista. A tak sa vždy niečo deje, tým to neskončilo, že ja som bola pritiahnutá, vždy sa niečo deje a niekam speje. A tak ani ja nie som už dokonalá, alebo že už nemusím nič robiť so sebou. Opak je pravdou. Keby som aj hneď mala Ducha svätého, nie je to koniec v mojej ceste životom, pretože iba ten kto nasleduje Božiu vôľu, odovzdá tak celé svoje srdce Bohu a zotrvá do konca, bude spasený. Každý má nejaký svoj životný príbeh a myslím si, že každý kto uveril v Ježiša Krista a ktorý sa mu aj v jeho živote dokázal, ak sa obzrie dozadu do svojej minulosti zistí, ako všetko pekne do seba zapadalo a vyvýjalo sa, len si to možno nevšimol. Ako ho Boh prevádzal cez všelijaké nástrahy života a tým vyučoval. Aj keď sa dejú nepríjemné veci, všetkému niečo predchádzalo, nejaké dejstvo a hlavne naša myseľ, čo hľadáme a čo chceme. Ako malá som uvažovala, aký má zmysel môj život, načo tu som. Neprišla som vtedy na to, ale v živote sa mi to odkrylo a teraz je na mne, čo bude ďalej. Ľudia majú možnosť sa rozhodovať a meniť svoje životy podľa vlastnej slobodnej vôli, pretože Boh, je Bohom slobody. Nikoho nenúti, každý žije ako uzná za dobré. Mnoho ľudí má skúsenosti s duchovným svetom a mnoho ľudí má skúsenosti konkrétne z neba, či pekla. Ja verím, že tieto priestory sú reálne a po telesnej smrti bude naša cesta smerovať smerom buď do neba, alebo pekla. Teda do ďalších úrovní existencie. Ak peklo a nebo je ďalšie nasledovanie života, čo je to tu a teraz ? Mnohí rozumujú nad tým, kde je očistec.

Očistec je podľa učenia niektorých kresťanských cirkví miesto, kde si duše zomrelých odpykávajú tresty za hriechy, aby očistení mohli vstúpiť do neba. Tí, čo zomierajú v Božej milosti a v priateľstve s Bohom, ale nie sú dokonale očistení, hoci sú si istí svojou večnou spásou, podstupujú po svojej smrti očisťovanie, aby dosiahli svätosť potrebnú na to, aby vošli do nebeskej radosti. Toto učenie bolo formulované najmä na Florentskom a Tridentskom koncile v 15. a 16. storočí. Učenie o očistci vychádza z tradície Cirkvi a odvoláva sa na niektoré texty zo Sv. Písma 1. Kor 3, 15 a 1. Pt 1, 7 a iné.
Wikipédia - Očistec

Predstavujú si to iba ako ďalší priestor, ktorý je niekde mimo, ale ja si myslím, že očistec je práve tu a teraz, tu v tomto tele a v tomto priestore prežívame možnosť očisťovania predtým, ako postúpime niekam ďalej. Mnoho ľudí vidí aj duchov, hlavne deti vidia, tí ešte tiež majú možnosť zmeniť myslenie, keďže ešte neprešli do inej úrovne. Tu je hlavne ten čas a možnosť, kedy môžeme svoje démonské myslenie, ľudské, meniť na to Božie, pretože nič nečisté do neba nevojde, jednoducho tam nepatrí. A čo sa neočistí, nezmení, pôjde svojou cestou do zatratenia. Tu je možnosť zmeny, čas napravenia sa. Nezdá sa to, žeby bol toto očistec, ľudia aj keď narobia mnoho hriechov tak nie všetci hneď aj trpia za to, lenže odplata bude. Nemusí sa to tak vidieť, ale každý sa na tomto svete sám odsudzuje buď ku smrti, alebo k životu podľa vlastných rozhodnutí a kam smeruje svoj život. Nie je na to veľa času. Ľudský život sa pomaly skracuje, dakedy sa ľudia dožívali vyššieho veku ako teraz, mnoho ľudí umiera na choroby a mozgové či srdcové prípady častejšie a v skoršom veku. Nechcem strašiť, iba poukázať na fakty, že ľudský život je veľmi cenný a bol nám daný ako možnosť očistenia sa v prostredí, ktoré je taktiež Bohom dané pre nás. Realita ktorá je vôkol nás je jedna veľká kulisa, ktorá raz padne prachom, ale my nie sme len telo, ktoré tiež raz padne prachom, my sme aj duša a duch. A my budeme aj pokračovať v existencii. Dokedy a ako, je na každom z nás. Nepremárnime teda čas, ktorý nám Boh dal darom, využime náš čas na Jeho slávu. Využime možnosť milosti, ktorú sme dostali od Pána Ježiša Krista, ktorý nás učí byť na obraz Boží, aby sme sa dokázali aspoň priblížiť, pretože On nás iste nechce zatratiť, vychádza nám v ústrety. Začal už tým, že sa k nám ponížil na tento svet, pokračuje cez svojich vyvolených v každom čase, aby každý mal šancu sa zmeniť. Nie len raz za 2000 rokov sa ukáže a potom nič, už len litera - biblia. Je tu stále s nami, je živý a núka nám svoju milosť neustále, lebo nás miluje.

Skutky sv. apoštolov 14:21 A keď dozvestovali tomu mestu evanjelium a získali mnohých za učeníkov, navrátili sa do Lystry, do Ikonia a do Antiochie 22 upevňujúc duše učeníkov a napomínajúc ich, aby trvali vo viere, a hovorili, že musíme cez mnohé súženia vojsť do kráľovstva Božieho.

Časť kráľovstva Božieho je aj na zemi, je to Cirkev. Človek, ktorý uverí v Ježiša Krista sa aj zmení a tá zmena je pre každého iná, inak ju prežíva a bez utrpenia, nedôjde ku ozajstnej zmene. Tie mnohé súženia, sú životným bojom každého kresťana, ktorý odmieta starý život a má za prvoradú Božiu vôľu. Očisťuje sa evanjeliom. Nemyslím že ho číta, či pozná naspamäť, ale ho žije a tak sa mení. Krstí sa nanovo, buduje v sebe nového Božieho človeka, ktorého Ježiš nakoniec zdokonalí a dokončí jeho snahu po dokonalosti Božej. A práve ten bude vítaný v nebeskom kráľovstve, nikto iný.

Kto je apoštol ?

Z wikipédie som našla popis slova „apoštol“ v takomto podaní:

Apoštol (gr. apostolos = posol) je termín používaný v Novom Zákone. Môže znamenať:
Najbližších učeníkov Ježiša Krista, ktorých si sám osobitne povolal a neskôr vyslal do rôznych končín ohlasovať svoje učenie, aby mohli hlásať jeho učenie, robiť zázraky a zúčastniť sa na poslednom súde.
Ježiš Kristus sa tiež sám nazýva Apoštolom, teda vyslancom Boha (List Hebrejom 3, 1).
Pavol, apoštol pohanov, ktorého v rámci videnia povolal hlásať evanjelium sám Ježiš (nepatril k Dvanástim Apoštolom)
všetkých tých, ktorých apoštoli vybrali, aby hlásali evanjelium.
ľudí, ktorí hovoria o sebe, že sú apoštoli, a nie sú, to sú falošní apoštoli.
všeobecne: posla; horlivého hlásateľa akejkoľvek idey
Dvanásti apoštoli
Apoštolov bolo dvanásť, všetci boli muži. Ich mená môžeme nájsť v Evanjeliu Sv. Matúša 10. 2 – 4, Evanjeliu Sv. Marka 3. 16 – 19 a Evanjeliu Sv. Lukáša 6.13 – 16. Nový Zákon apoštolov označuje aj ako Dvanástich:
Šimon Peter (Kéfas), syn Jonáša, rybár z Betsaidy, prvý pápež
Ondrej, Petrov brat, rybár z Betsaidy
Jakub, Zebedejov syn
Ján, Zebedejov syn, brat Jakuba
Filip z Betsaidy
Bartolomej – Natanael z Ptolemaidy
Tomáš, zvaný Didymus, tiež „neveriaci“
Matúš – Lévi, mýtnik
Jakub, syn Alfejov
Šimon Kananejský, zvaný tiež Horlivec
Júda Tadeáš, Jakubov syn
Judáš Iškariotský, Ježišov zradca.
Po Ježišovom odchode bolo prvoradou úlohou apoštolov učiť a pokrstiť všetky národy. Obraz apoštolského kolégia sa v myšlienkovom svete raného kresťanstva vytvára postupne. Číslo 12 má symbolický význam: naznačuje, že apoštoli sú zakladateľmi nového Izraela (pozostávajúceho z dvanástich kmeňov). Preto bolo potrebné po zrade apoštola Judáša, ktorý sa obesil, žrebom určiť za dvanásteho apoštola svätého Mateja (Skutky apoštolov 1.23 – 26).
Apoštoli v dejinách Cirkvi
Za nástupcov apoštolov, nie za apoštolov samotných, sú v katolíckej a pravoslávnej cirkvi považovaní biskupi. Apoštolskí otcovia, skupina autorov kresťanských spisov z 1. polovice 2. storočia, sa pokladajú za žiakov apoštolov a ako ich očití svedkovia, požívajú ich spisy veľkú autoritu.
V širšom zmysle sa za apoštolov považujú tiež tí, ktorí priniesli kresťanskú vieru niektorému národu alebo krajine, napríklad:
Sv. Irenej z Lyonu (130 – 200), apoštol Gálie
Sv. Dionýzios (3. storočie), apoštol Frankov
Sv. Gregor Thaumatúrgos (256 – 331), apoštol Arménov
Sv. Martin Tourský (338 – 401), apoštol Galie
Sv. Patrik (373 – 463), apoštol Írska
Sv. Ninian (5. storočie), apoštol Piktov
Sv. Columba (521 – 597), apoštol Škótska
Sv. Augustín z Canterbury († 604) – apoštol Anglicka
Sv. Bonifác (680 – 775), apoštol Germánov
Sv. Ansgar (801 – 864), apoštol Škandinávie
Sv. Cyril († 869) a Metod († 885), apoštoli Slovanov
Sv. František Xaverský (1506 – 1552), apoštol Ďalekého východu
…..................................................................

Bola som zvedavá, ako popisuje apoštola wikipédia, teda celkovo vo svete aká je charakteristika, pretože veriacim v Ježiša Krista by malo byť podľa mňa samozrejmé, že apoštoli nevymreli, keďže ani Ježiš nás neopustil. Ak by to bolo podľa sveta to čo píšu oni, to by znamenalo, že ani Boh tu medzi nami už nie je, že to bolo len v minulosti. Teda že Boh nás stvoril, dal nám príklad Ježiša, ktorý potom umrel a odvtedy nebolo nič okrem biblie, ktorá je považovaná doteraz za slovo Božie a tej sa držme. Aké podceňovanie Božej moci. Nie je tak. Píšu tam hore vyššie, že za nástupcov apoštolov sú považovaní katolícki a pravoslávni biskupi, ale nie za apoštolov samotných. Nástupcov, ktorých si možno vyvolili iní kňazi, ale nie Boh, tak ani nemôžu byť poslami Božími. Oni si vyvolili byť nástupcami, ale či ich Boh vyvolil ? Iste nie. Už preto, že sa sami považujú za nástupcov a Ježiš si ich osobne nevyvolil. Iba o sebe hovoria že sú. Boh je, bol, aj bude a prečo by si znova nevyvolil v každom čase svojich ľudí, aby sa rozširovala Jeho vôľa. Prečo by to bolo iba raz pred vyše 2000 rokmi a dosť. Keď vtedy vznikla prvá Cirkev, ako základ pre ďalšie pokračovanie, nemohol to byť zároveň aj koniec. Alebo iba začiatok odkadiaľ sa rozkonárili cirkvi a cirkvičky ako haluze v korune stromu. To už nie je ono, už to nie je to pravé, ale domiešané. Ľudia potrebujú mať pevnú ruku nad sebou, lebo si hneď všetko prispôsobia podľa seba a pre seba, a nebude to podľa Božej vôli. A Stvoriteľ predsa pozná svoje stvorenia lepšie ako oni seba. Treba dodržať pravidlá aké dal Boh a poznať Jeho vôľu, inak to už Jeho vôľa nebude a to poznajú tí, ktorých si vyvolil. Ako keď začnem robiť koláč nejakým určitým spôsobom a niečo tam potom zmením, zakaždým nejakú gramáž či surovinu, stále niečo iné a zase troška a zase, tak už je to zakaždým aj iný koláč, iný výsledok. Cirkev je len jedna, ale iste nie len jedna skupina kresťanov na celej zemi. Myslím druh, to číre, pravé a podľa Ježišovej vôli existuje, len to treba hľadať. Možno si niekto pomyslel, že keď je Cirkev pravá Božia, iste je to tá kde je viac ľudí, väčšie množstvo. Nie je to tak. Množstvo sa nemusí rovnať kvalite, nakoľko ľudia radi žijú podľa svojej vôli a v Cirkvi žijú podľa tej Božej, ktorá nie je prijateľná pre každého.
1Ján 4:1-3
1 Milovaní, neverte každému duchu, ale zkúšajte duchov, či sú z Boha, pretože mnohí falošní proroci vyšli do sveta.   2  Po tomto znajte Ducha Božieho: každý duch, ktorý vyznáva Ježiša Krista, prišlého v tele, je z Boha; 3 a každý duch, ktorý nevyznáva Ježiša Krista, prišlého v tele, nie je z Boha, a to je ten duch antikristov, o ktorom duchu ste počuli, že prijde, a je už aj teraz na svete.  
Ježiš Kristus prišlý v tele, to bol Boh medzi nami telesne ľudsky a to sú aj tí apoštoli, v ktorých je Kristus. Ale sú aj antikristi, o ktorých sa už v biblii píše že sú na svete. Sú pravde – podobní, ale práve tým viac pletú ľudí a mámia do bludu. Je mnoho cirkví v tejto dobe na popletenie, tak ktorá je teraz tá pravá ? Stačí hoci aj z tej biblie porovnať niektoré pravdy histórie, ktoré popisujú život a pôsobenie Krista a apoštolov, ako oni žili a organizovali ľudí. Čiastka tam je uvedená. A ako žijú veriaci teraz, alebo tí biskupi, či samotný pápež ? Oblečení v rúchach, ovešaní príveskami, tučnými prsteňmi a nechajú si tie prstene ešte aj bozkávať. Príklad skromnosti a pokory to teda nie je. Myslím že dobre popisuje Lewita vo svojom článku Apoštol a Cirkev ako to vlastne v pravde je. Kto sa neuspokojí s tým čo vie a chce vedieť viac, spoznávať pravdu, dozvie sa tam o čom je Cirkev a ako spozná pravého apoštola, posla od Boha. Hneď sa na tento svet oči lepšie do širšia otvoria, potom sa dá zbadať pravda lepšie, hoci tu vždy bola.

Skutky 6:1-7

Skutky 6:1  A v tých dňoch, keď sa množili učeníci, povstalo reptanie hellenistov proti Hebrejom, že pri každodennej obsluhe venuje sa ich vdovám menej pozornosti.   2  Vtedy si svolali tí dvanásti množstvo učeníkov a povedali: Neľúbi sa to, aby sme my opustili slovo Božie a obsluhovali stoly.   3  A tak obzrite sa, bratia, po siedmich dobropovestných mužoch zpomedzi seba, plných Svätého Ducha a múdrosti, ktorých ustanovíme k tejto práci,   4  a my budeme snažne zotrvávať na modlitbe a v službe slova.   5  A ľúbilo sa slovo všetkému množstvu, a vyvolili si Štefana, muža plného viery a Svätého Ducha, a Filipa a Prochóra a Nikanora a Timóna a Parména a Mikuláša, antiochenského prozelyta,   6  ktorých postavili pred apoštolov a pomodliac sa vzložili na nich ruky.   7  A slovo Božie rástlo, a počet učeníkov sa množil v Jeruzaleme veľmi. I veľký zástup kňazov bol poslušný viere.  

Každý má svoje miesto a svoju úlohu v Cirkvi, pretože nemôže jeden robiť všetko. Apoštol je ten, ktorý Cirkev vedie, organizuje ju. Tak je to aj bežne v rodinách, že tie rôzne povinnosti sú podelené a hlava rodiny je otec, ktorý by to mal organizovať. V Cirkvi sú tiež služby a aj boli, kde nemohli apoštolovia robiť všetko, pretože by nemohli plne robiť to hlavné na čo boli povolaní od Krista a to hlásať evanjelium a učiť slovo od Ježiša Krista. V týchto veršoch hore vyššie sa píše o tom, že bolo treba niekoho kto by obsluhoval stoly a apoštoli to nemohli byť. Zvolili si na to ľudí, ale nie obyčajných ľudí. Dobropovestných, plných Svätého ducha a múdrosti, teda viditeľne vyčnievajúcich spomedzi ostatných, vzorových. Na obyčajnú robotu, obsluhu stolov. Dalo by sa nad tým uvažovať aj tak, že na obsluhu stolov by nebolo treba takých svätých ľudí, veď to vie robiť hocikto, na to netreba mať nejakú známosť. To je pravda, ale mať službu v Cirkvi, je česť, ktorú nemá hocikto. Pretože ustanovený na službu v Cirkvi koná pre Cirkev, pre Krista nie preto, že si ten dobrý skutok sám vyvolil, ale preto, že bol na to vyvolený Kristom a pre Krista. Je rozdiel ak ja urobím niečo lebo sa mi chce a práve hodí a je rozdiel, keď niečo urobím s poverením od Krista. Oboje je u mňa dobrovoľné a ochotné, rozdiel je zjavne v tom, že buď ten skutok odo mňa Kristus chcel, alebo nechcel.
Nech je tá služba v Cirkvi akákoľvek, je to česť a vymoženosť, ktorú si sám nepridelíš, hoci by to bolo aj vynášanie odpadkov.

Premena

Ev. podľa Jána 3:5  Ježiš mu odpovedal: Ameň, ameň ti hovorím, že ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho.   6  Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je Duch.   7  Nediv sa, že som ti povedal: Musíte sa narodiť znova.   8  Vietor, kam chce, tam veje, a čuješ jeho zvuk, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide; tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha.   9  A Nikodém odpovedal a riekol mu: Jako sa to môže stať? 10  Ježiš odpovedal a riekol mu: Veď si ty učiteľ Izraelov a toho nevieš?

Znovunarodenie človeka sa zdalo Nikodémovi divné, čudoval sa ako sa to dá, znova sa narodiť, keď už sa raz narodil. Symbolický akt znovunarodenia je krst v Cirkvi, kedy uverivší preukáže svoje rozhodnutie pre iný život podľa evanjelia a uznanie Ježiša Krista jediným Pánom. Nie žeby sa vtedy narodil, je to len prejav, skutok a vyznanie v Cirkvi. Neznamená to, že je hneď bezvadný, že už neurobí žiadnu chybu v živote. Spoznávaním evanjelia, spoznáva človek aj sám seba, ak je k sebe sebakritický a počúva svoje okolie – spoločenstvo Cirkvi, ktoré ho taktiež vyučuje a nastavuje mu zrkadlo. Tým, že sa odstraňujú zlé vlastnosti, prejavy, mení sa aj celková osobnosť človeka. Počiatok je uvedomenie si vlastnej hriešnosti. V biblii to nazvali znovunarodenie, že sa ako keby narodí nový človek, pôvodný zanikne. Nemyslí sa tým úmrtie tela, ale hriechu. Človeka nerobí človekom jeho ľudský výzor, ale jeho osobnosť a tým ako žije, môže sa tá osobnosť meniť, až zmeniť natoľko, že je z neho iná osobnosť. Môžu si ľudia mýliť samotné uverenie v existenciu Boha, alebo pochopenie evanjelia a spolusúhlas s ním so znovuzrodením. Teda že ak chápu evanjelium a aj hoci vyznajú že tak chcú robiť, že to je premena. Môže sa stať, že sa človek zmení na to, čo uznáva a žije dlhšiu dobu. No samotná premena nie je o pochopení evanjelia. Aj diabol chápe a pozná evanjelium a nie je svätý. Uvediem príklad. Áno, súhlasím, že lakomstvo je hriech a teraz idem a rozdám všetko čo mám. Chápem, že lakomstvo je zlé. Ale ešte to neznamená, že som sa v tom v mojom vnútri zmenila. Môže prísť okolnosť, kedy bude treba pomôcť blížnemu napríklad finančne a moja reakcia bude lakomá. Pretože prídu okolnosti, kedy si nebudem mať čas a ani ma nenapadne si rozumovo vyhodnotiť svoju lakomosť a zareagujem práve tak, aká som. Zistím, že premena nenastala, to som sa doteraz iba dobre ovládala. Premena, znovuzrodenie vnútri môže nastať keď znenávidím hriech a nastane obrat mysle. Ako sa to dá znenávidieť ? Nenávisť nie je dobrá vlastnosť, ale v spojení s tým, že znenávidieť hriech, je užitočná. Znenávidieť viem vtedy, ak mám dostatočné poznanie o hriechu. Ako vzniká ten hriech a za akých okolností, keď poznám jeho zárodok, prejav. Viem sa naň pozrieť z rôznych strán, na jeho dôsledky, teda ovocie, ktoré z neho môže vzísť. Čo všetko môže spôsobiť na okolí a ľuďoch a hlavne to ako sa z jedného hriechu množia iné, ďalšie. A ja predsa nechcem byť podporca rozmnožovania pliagy. Múdremu stačí poznať tieto fakty o hriechu a ubije, odsúdi ho v sebe hneď, hlavne ak vidí aj u iných jeho prejav ako očividný príklad. A niekto musí sám doplatiť a zažiť dôsledky zla, aby ho znenávidel a bol ostražitejší voči nemu. Vnútorná premena nie je však iba odstraňovanie hriechov a v budovaní cností, ale aj v tom, že ak sa človek obnoví, obnoví sa tým aj jeho myseľ. Jeho vôľa, sa chce rovnať Božej, teda žiť v súlade s Božou vôľou tak ako On chce. Nie podľa seba, čo je vlastne pokračovanie starého človeka. Je dôležité nehrešiť, ale potom je dôležité aj sledovať a žiť Božiu vôľu. Na to, aby som mohla žiť po novom, teda tak ako chce Boh, musela by som zahodiť to svoje. Svoje nadobudnuté múdrosti o spravodlivosti a pravde, musela by som uvažovať ako taký človek, ktorý neberie do úvahy to staré poznanie ktoré v sebe mal vo všetkom možnom smere svojho života. To všetko sa dá nahradiť postupne tým Božím. A ak už nejaké nové poznanie mám, to žijem. Ján 3:11  Ameň, ameň ti hovorím, že čo vieme, hovoríme, a čo sme videli, svedčíme, ale neprijímate nášho svedoctva.   Ježiš upozorňoval Nikodéma na to, že hovorí čo vie a svedčí Božiu vôľu, ale keď ho ľudia neprijímajú, nemôžu sa zmeniť. Lebo neprijímajú to nové do svojich životov a bez toho to nejde. Nejde to rozhodovať sa po starom, podľa vlastného uváženia, hlavne ak neviem, či je to podľa Božej vôli a pritom očakávať u seba premenu a postup. Božiu vôľu si neviem domyslieť, ku mne Ježiš výslovne nehovorí, aby som vedela sama rozlíšiť čo je Jeho vôľa a čo nie. Jeho vôľu môžem poznať od apoštolov, napríklad od Lewitu. Ak ma aj napadnú počas dňa myšlienky ako reagovať na rôzne situácie, že to je podľa Krista, môžem to vyhodnotiť zase len na základe poznania, ktoré už som mala prv od Lewitu. Len cez neho viem poznať Božiu vôľu na rôzne okolnosti v živote, pravdu a spoznávať aj rôzne pravdepodobné klamné varianty od démonov, ktoré ma chcú zavádzať a klamať.
Byť už sám vedený Duchom svätým je vyššia úroveň, ktorú neviem konkrétne popísať. Počuť a nechať sa Ním viesť je vnútorná dospelosť, ktorú by som chcela dosiahnuť. Mať kontakt s Božou vôľou a vnútorne zmeniť celú svoju osobnosť pre Božiu slávu tak, aby som sa už nepotrebovala pýtať čo a ako je podľa Božej vôli. Uvedomujem si však, že na to, aby pri mne Duch Boží zotrvával, by som mala aj ja zotrvávať v svätosti, lebo do nečistého Duch Boží nevojde. Sú napríklad modlitby, ktorými sa dá blížiť k Bohu a tým, že človek chce, poháňa ho to dopredu meniť svoje vnútro a Boh dá vzrast. Boh nás stvoril, sme jeho stvorenia. A ako keď sa dieťaťu nepodarí nakresliť obrázok podľa jeho predstavy, že začne od znova, tak aj človek môže začať odznova na sebe pracovať a to staré odhodiť. Kým žijeme, nie je neskoro. Vyžaduje si to však nový papier a nezačínať kresliť rovnakým spôsobom.

Priek v nás

Každý vie najlepšie pochopiť niekoho iného hlavne vtedy, ak sám prežil podobný stav, alebo situáciu ako ten druhý. Prežil si to sám v sebe a vie, čo to obnáša, čo človek pociťuje a cez čo prechádza a tak sa dá dotyčnému do života aj poradiť, pomôcť vo väčšej trpezlivosti. Priek, je prejavom pýchy a často sa s ním môžeme stretnúť u ľudí, aj u seba samých ako reagujeme, ak sa nám niečo nepáči, nevyhovuje, niekto nás kritizuje a považujeme to svoje vlastné za lepšie a spravodlivejšie, trváme si na svojom. Je to v poriadku, pokiaľ sme zásadoví, pokiaľ si trváme na tom, čo iste vieme že je správne a môžeme mať pokoj. No pokiaľ nie, neviem či je môj postoj správny a ide mi hlavne o to, aby sa stalo a bolo ako ja chcem, aby som vyzeral pred ľuďmi dobre a stoj čo stoj si držím to svoje, som v prieku. Nech mi ten druhý nič nehovorí, lebo ja som ten, čo vie. Nechcem počuť, nechcem vedieť iné a možno aj lepšie poznanie. Keď nechcem počuť iných, ani sa nedozviem, či to čo mi ten druhý hovorí je dobré. Čo ak práve odmietam Boha, ktorý hovorí ku mne cez iných ? Aj toto je jeden zo spôsobov, kedy uhášam Ducha. A Duch svätý sa iste nebude nasilu tisnúť ak ho nechcem prijať. Priek nás brzdí. Každý už bol iste v takej situácii, kedy sa priečil a pritom vedel, že on sám nie je v pravde, ale bolo ťažké si to pripustiť a uznať. Ľudská pýcha je silná a čím menej pokory v sebe mám, tým ma viac ovláda a nedovolí mi pohnúť sa a následne sa zmeniť. Priekom si držím to svoje staré myslenie. Viem veľmi dobre podľa seba, aký to je stav, kedy som mala problém povedať druhému prepáč, požiadať o niečo, vypočuť, alebo osloviť človeka len preto, lebo som mala v sebe priek, brzdu, čo mi nedovolila sa ponížiť. Čím viac je človek pyšný, tým viac môže byť v zajatí prieku, neústupčivosti, nepodriadenosti a namyslenosti. Taký človek nedokáže počúvať a ani poslúchať niekoho iného. Môže to viesť aj do zatvrdenia, kedy je človek už priekom spútaný, stvrdol v tom svojom presvedčení o niečom a nepopustí, to pomyslenie v ňom je stvrdnuté, pevné. Démoni majú veľkú pôsobnosť, ak ich počúvame, necháme sa nimi viesť a pritom si stačí uvedomiť, že my sme tí, ktorí sa rozhodujú a aj konajú. Ak mám v sebe túžbu po spravodlivosti, tak už keď ten priek pociťujem, hneď sa môžem pozastaviť nad tým, prečo ? Prečo niečo nechcem, nepáči sa mi to, nevyhovuje mi to, nezapadá mi do toho môjho a odmietam to. Či to má opodstatnený význam a to podľa poznania aké už mám, z evanjelia. Snažím sa len dodržiavať evanjelium, alebo už presadzujem svoje vlastné a už len z namyslenosti a pýchy trvám na tom svojom. To je dosť veľký rozdiel. Pre démonov je prirodzené sa Bohu priečiť, pretože oni sa zmeniť nechcú. Treba si dávať veľký pozor na tento stav, pretože nám bráni vo vzraste a vývoji smerom k Bohu, zapcháva uši a zatvára nám oči pred pravdou.
1 Tesaloničanom 5:21 Všetko zkúšajte; dobré podržte. Ak nebudem otvorená a ochotná prijímať aj od iných slovo, nedôjdem k presvedčeniu z viery, ktoré je pre jej vzrast tak podstatné. Môžem dôjsť k presvedčeniu, ale len z ovocia svojej neústupčivosti. Lebo v prieku nie je ani poslušnosť, ani pokora, ani vzrast. Kto sám seba pozná vie, kedy je v prieku a aj prečo. Tak už len je potrebné vyhodnotiť s triezvou, otvorenou mysľou a s odstupom od samého seba, či som priečna a brzdím sama seba, alebo som len zásadová a verná.
Rimanom 15:7 Preto sa prijímajte navzájom, ako i Kristus nás prijal na slávu Božiu.  

Baranček

Občas chodím na návštevu k mamine. Chovajú doma ovce, ktoré sú už vo vysokom štádiu a budú rodiť čochvíľa jedna za druhou. Na druhý deň ako som prišla sa narodili tri jahniatka, z toho dve boli životaschopné, ale tretie bolo podchladené a už do modra. Keď som sa ráno zobudila, vyšla som z izby a videla som, že brat doniesol v bedničke podchladeného barančeka a povedal, aby sme ho osušili. Vyzeral stuhnuto, ale mikal sa od zimy a bolo vidno že je na tom zle. Sušili sme ho s maminou s handrami, prikrývali, ale stále sa triasol. Zobrala som ho do náručia tak som ho hriala, lebo bednička sama o sebe je studená a neprodukuje teplo ako telo. Cítila som, že je studený, ale postupne sa prehrial a spinkal na mne spokojne, túlil sa. Mal problémy jesť, protože necucal a ani nemohol, lebo nevládal. Mal slabé telo aby sa udržal na nohách spočiatku a tak sme ho dokrmovali. No postupne znova upadal, iba spal a ťažko dýchal. Nemal reflex cucania a tak som bola z toho dosť smutná, pretože som si ho obľúbila. Tretí deň po jeho narodení bol kritický, pretože už to vyzeralo tak, že to vzdáva a uhynie. Aj som si poplakala, nazbierala sa vo mne taká ťažoba, že predsa len uhynie, aj keď sme sa tak snažili o jeho záchranu. Rozmýšľala som, že asi mu nie je dané žiť, ale čo môžem urobiť je modliť sa za jeho uzdravenie. Prosila som Ježiša, aby ho zachránil, chcela som, aby baranček žil, ale zároveň som si uvedomila, že to nie je v mojich rukách a ani v nikoho, iba v Božích, takže nech sa teda udeje akokoľvek, príjmem to s tým, že takto to chce môj Boh. A nech sa teda deje tak ako to chce On. Urobili sme s maminou čo sme vedeli. Na druhý deň som bola milo prekvapená a ďakovali sme s maminou Bohu, pretože malý baranček opatrne chodil popri svojej mame a pri kŕmení aj cucal, čo bol úžasný pohľad. Modlila sa zaň aj moja mama, potom neskôr mi to povedala. Teraz má baranček necelý týždeň a vidno že je od súrodencov menší, ale sme všetci radi že prežil a tešíme sa ako mu postupne chutí stále viac a viac. Ďakujem Bohu, že vypočul naše modlitby. Rozmýšľala som, že do života každému ešte prídu nepríjemné chvíle, kedy možno stratí to čo mu je drahé, alebo stratí toho, kto mu je blízky a bude to iste v duši bolieť. No Boh je ten, kto rozhoduje kedy to bude a uvedomenie, že smrť je iba prechod ďalej do života je povzbudenie pre veriaceho, že telesnou smrťou vlastne samotný život neskončí. Takýto postoj už v samotnej praxi nie je ľahký, aspoň pre mňa nie, pretože city sú a len tak sa vypnúť nedajú. Lenže treba rátať aj s tým, že sa to môže stať. Ale nič sa nevyrovná opore, ktorú mám u Boha, slobode, ktorú mi vie len On dať do duše, keď Mu zverím svoje starosti a očakávam Jeho vôľu a nie len tú svoju.