Všetci sme rovnako cenní pred Bohom

Bola som prednedávnom v robote chovať teliatka a po nachovaní som im začala podstieľať, dávať suchú slamu. Ako som naberala, ťahala som si pláty zlisovanej slamy z kopy. Keď som ťahala jeden z vrchu kopy, zbadala som, že na ňom sedí malý vtáčik. Sedel a pozeral na mňa. Potiahla som ho bližšie k sebe a myslela som, že odletí, ale on si tam sedel a nehol sa, keď som ťahala. Pomyslela som si, že mu asi niečo je a potom som si všimla, že asi meter odo mňa sedí ďalší, niečo mal v zobáku a tiež ma sledoval. Možno jeho mláďa sedelo na slame. Napadlo ma,- nezavadzaj, človek. :) Iba ty si ?   Tak som prestala ťahať slamu a brala som si z inej strany. Potom keď som skončila podstieľanie, bola som sa pozrieť, či sú ešte tam, ale už neboli, odleteli. Takže vtáčikovi nič nebolo, len si tam sedel. Chcel tam byť tak, ako ja som chcela slamu.
Človek by si nemal namýšľať, že je viac ako iné stvorenia. Nemal by obmedzovať iné životy a ani by nemal vládnuť nad nikým. Tak ma to napadlo v tomto prípade, že aj iné stvorenia majú právo si byť a žiť kľudne a nemusia ustupovať človeku vždy keď si to on zmyslí. Nie je dôležitejší ako iné bytosti, čo Boh tiež stvoril. Ale ľudí to veľmi nenapadne, lebo sú zvyknutí, že sa im iné stvorenia koria a ak nie, tak si ich pokoria. A aby toho nebolo dosť, panujú aj jeden nad druhým. Človek nad človekom. Skús pouvažovať, či tak nie si aj ty. Možno si to ani neuvedomuješ, ale stačí ak si trváš na svojom voči tomu druhému. Tam sa môžeš tiež uvidieť, ak ti na tom záleží.

Človek hospodár

  Človek je ako taký hospodár, ktorý má v správe telesné, duševné aj duchovné. To, čo mu dal Boh do správy. Na počiatku bolo všetko stvorené a nakoniec bol stvorený človek, Adam. Boh mu dal do správy všetko, aby sa staral a sledoval, čo s tým urobí. Nie aby vládol a panoval, ale aby sa staral a neprekážal svojim životom. Nebolo to jeho vlastné, čo by si nejako sám nadobudol, alebo získal, je to všetko dané od Boha a bez Neho, by sme teda nemali nič. Ani my by sme neboli. Takže človek má všeličo telesne. Má telo a je na ňom, ako si bude vážiť to telo a starať sa oň, pretože ho dostal. Podľa mňa sme zaň aj zodpovední, pretože hocijaké zaobchádzanie je neúcta voči Božiemu stvoreniu. Telesne máme aj rôzne majetky, peniaze, ktoré máme tiež preto, že nám Boh na to vytvoril cestu, aby sme to získali. A je na nás, ako budeme s tým hospodáriť. Či sme schopní dávať keď je to potrebné, s uvedomením, že je to Božie, alebo máme s tým potiaže ako tá mníška z filmu Duch, keď aj chcela dať čiastku peňazí z ruky, ale nepustila. Sme však hlavne duša a duch a nejako sa v tom živote prejavujeme. Kam dávame pozornosť, záujem, lásku, milosrdenstvo, či vieme odpustiť, pochopiť druhého. Venovať svoj čas a námahu, byť na pomoc tomu, kto potrebuje. Ak je to smerované smerom na seba, to nie je blahoslavené. Blahoslavené je dávať a aj v tomto prípade je na nás, ako hospodárime s tým čo máme a čo môžeme dať. Každý aj nadobudol poznanie a aj prax z toho čo žil podľa evanjelia a iste má čo dávať aj v tomto smere a ak nie, má zase len dôvod čo dávať do praxe, aby to nebola len známosť. Môžeme dávať aj svoje myšlienky, my rozhodujeme, kam ich zameriame. Venujeme svoju myseľ v prvom rade Bohu ? Alebo kam smerujú naše myšlienky, ako hospodárime s nimi ? Iste som nevystihla všetko čo máme a čo nám dal Boh na to, aby sme ako sme dostali, tak aj dávali zadarmo a nezištne. Boh nám dal všetko zadarmo a na to, aby sme sa naučili správne hospodáriť a hlavne dávať. A tým, že budeme venovať svoju myseľ Bohu, pýtať si vedenie, iste nás bude aj navigovať ako správne hospodáriť s tým všetkým čo máme každý vo svojej správe.

Keďže toto slovo mi prišlo pri modlitbe, zrejme bude patriť hlavne mne, aby som sa zamyslela sama nad sebou, ako ja spravujem všetko čo mám. Ale podelila som sa aj s vami, možno vám to bude na osoh.