Uvažovala
som nad tým, čo sa dialo počas týždňa a uvedomila som si, že
mi týždeň veľmi rýchlo ubehol, ako by som si ho zhrnula. Každý
žije svoj život denne a je v tom určitý stereotyp a tak sa môže
zdať, že sa toho veľa nedeje. No a ako som uvažovala, čo sa mi
dialo, prišlo mi do mysle slovo. Pozri sa na každú chvíľu počas
dňa, ako sa len pohneš, ako na príležitosť. Vždy je na niečo
príležitosť. Na prejav pochopenia, pomoci, príležitosť
poriadiť, povzbudiť, potešiť niekoho, všimnúť si okolie,
uvažovať na tom, čo mi v tej chvíli Boh chce asi ukázať, naučiť
ma. Rozprávať s niekým, usmiať sa, príležitosť zmeniť si
myseľ, pretriediť myšlienky, napraviť sa, príležitosť zmeniť
svoje prirodzené reakcie, nevojsť do hnevu, prieku, ovládať svoj
jazyk. Ale aj upratať, byť prospešný pre domácnosť a obyčajné
veci dňa urobiť čo najlepšie. No na všeličo je príležitosť
každú chvíľu, čo nám len príde do cesty. Slovo príležitosť
je niečo čo pri tebe leží, núka sa, aby si to využil. Zvyčajne
si ľudia pod tým pomyslia niečo výnimočné, ale môže to byť
drobnosť, ktorá ti každú chvíľu príde do cesty, ale keďže je
to malé a nepatrné, nemusíme si to všimnúť. Ak beriem svoj celý
deň ako príležitosť, všimnem si už aj to malé a ocením si to.
Môže sa to pripodobniť aj kameňom, o ktoré sa môžeme potknúť,
alebo ich použijeme do stavby samého seba. Možno sa obzeráme po
skalách a pod nohami máme štrk. Ktorý je ale tak isto dôležitý
do stavby, ako veľké kamene. Nie vždy sú veľké príležitosti.
A vieme, že ak nebudeme verní v mále, Boh nás nad väčším
neustanoví. Nemám na mysli to, že by človek mal vždy uvažovať
na tom, čo je teraz za príležitosť, a čo teraz ? Nie ako robot,
skôr je dobré si ceniť chvíle dňa a potom je človek viac
vnímavý na okolie. Ak sme vnútri tak nastavení, nemôžeme byť
omdletí, nevšímaví, uzavretí do seba. Udržiava to v strehu. Boh
nás stále učí. Ako som tak nad tým uvažovala ešte v izbe o
tých kamienkoch čo máme denne pod nohami, tie príležitosti, tak
mi prišla myšlienka – Nechcem od teba, aby si stavala Stonehenge.
:D Musela som sa zasmiať, hneď sa mi ukázala tá stará kruhová
stavba tu v Anglicku, čo je z tých monolitov. Iste,
také kamene mi ani nechodia do cesty. Som vďačná za všetko čo
mi Boh dáva a nechcem si to nevšímať, hoci sa to iste často
deje, že mi veci uniknú.