Príležitosti

Uvažovala som nad tým, čo sa dialo počas týždňa a uvedomila som si, že mi týždeň veľmi rýchlo ubehol, ako by som si ho zhrnula. Každý žije svoj život denne a je v tom určitý stereotyp a tak sa môže zdať, že sa toho veľa nedeje. No a ako som uvažovala, čo sa mi dialo, prišlo mi do mysle slovo. Pozri sa na každú chvíľu počas dňa, ako sa len pohneš, ako na príležitosť. Vždy je na niečo príležitosť. Na prejav pochopenia, pomoci, príležitosť poriadiť, povzbudiť, potešiť niekoho, všimnúť si okolie, uvažovať na tom, čo mi v tej chvíli Boh chce asi ukázať, naučiť ma. Rozprávať s niekým, usmiať sa, príležitosť zmeniť si myseľ, pretriediť myšlienky, napraviť sa, príležitosť zmeniť svoje prirodzené reakcie, nevojsť do hnevu, prieku, ovládať svoj jazyk. Ale aj upratať, byť prospešný pre domácnosť a obyčajné veci dňa urobiť čo najlepšie. No na všeličo je príležitosť každú chvíľu, čo nám len príde do cesty. Slovo príležitosť je niečo čo pri tebe leží, núka sa, aby si to využil. Zvyčajne si ľudia pod tým pomyslia niečo výnimočné, ale môže to byť drobnosť, ktorá ti každú chvíľu príde do cesty, ale keďže je to malé a nepatrné, nemusíme si to všimnúť. Ak beriem svoj celý deň ako príležitosť, všimnem si už aj to malé a ocením si to. Môže sa to pripodobniť aj kameňom, o ktoré sa môžeme potknúť, alebo ich použijeme do stavby samého seba. Možno sa obzeráme po skalách a pod nohami máme štrk. Ktorý je ale tak isto dôležitý do stavby, ako veľké kamene. Nie vždy sú veľké príležitosti. A vieme, že ak nebudeme verní v mále, Boh nás nad väčším neustanoví. Nemám na mysli to, že by človek mal vždy uvažovať na tom, čo je teraz za príležitosť, a čo teraz ? Nie ako robot, skôr je dobré si ceniť chvíle dňa a potom je človek viac vnímavý na okolie. Ak sme vnútri tak nastavení, nemôžeme byť omdletí, nevšímaví, uzavretí do seba. Udržiava to v strehu. Boh nás stále učí. Ako som tak nad tým uvažovala ešte v izbe o tých kamienkoch čo máme denne pod nohami, tie príležitosti, tak mi prišla myšlienka – Nechcem od teba, aby si stavala Stonehenge. :D Musela som sa zasmiať, hneď sa mi ukázala tá stará kruhová stavba tu v Anglicku, čo je z tých monolitov. Iste, také kamene mi ani nechodia do cesty. Som vďačná za všetko čo mi Boh dáva a nechcem si to nevšímať, hoci sa to iste často deje, že mi veci uniknú. 

Auton(e/á)hoda

Prednedávnom som bola svedkom autonehody. Šoférovala som si kľudne po ceste, bol pekný deň. Šoférovala som z návštevy domov, vzadu som mala dva psy v kufri, chvály mi zneli z rádia. A zrazu pozerám, predo mnou šlo jedno červené auto, ešte pred ním modré a to modré auto prešlo pomaly do protismeru, ako kto ide predbiehať. Až nato, že oproti autá išli. Stihla som ešte zauvažovať, „ čo robí ? “ A už som videla ako sa nabúrali. V tom momente som pribrzdila a po ľavej ruke som mala hneď odbočku na odpočívadlo, také ako zvykne byť na oddych pre vodičov, tak som tam hneď zabočila, lebo mi stihlo napadnúť, že ak to neurobím, ak sa neuhnem, stlčieme sa aj my ostatní v autách ako domino. Cítila som, že sa mi trasú nohy, ale vystúpila som z auta a skontrolovala som psy v kufri. Boli asi šokovaní, ale v poriadku. Potrebovala som ich dať von, tak som po chvíli šla domov. Videla som, ako muž ktorí bol v aute predo mnou vystúpil z auta a volal hneď záchranku. Autá boli nabúrané a erbegy boli v jednom nafúknuté. Šli sme tak 50 míľ za hodinu, takže dosť rýchlo a pri tom náraze to muselo byť dosť silné. Bola to škaredá nehoda.
Boh je veľký a spravodlivý. On vie, prečo sa to udialo, pretože náhody nie sú. Prečo sme boli toho všetci účastní, tí, ktorí tam boli. Modlila som sa za nich. Hneď som Bohu aj ďakovala, že ma ušetril a nebola náhoda ani to, že som v tom momente ako sa tie dve autá narazili, mala možnosť uniknúť ešte možnej zrážke na odpočívadlo. Ktoré tam „náhodou“ :) bolo po ruke. Presne v tej sekunde. Naplnila ma bázeň, ale zároveň som si uvedomila, že On je stále so mnou, či nad tým uvažujem, alebo práve neuvažujem. Predvída každú okolnosť a tak či sa nám už niečo zlé stane, alebo nie, vedzte že to nebude náhoda. Niečo nás to má naučiť. 

Takže buďme ostražití a za všetko ďakujme Bohu, lebo On je rukou, ktorá nás drží, zachráni, pohladí, ale aj capne po zadku keď treba. Ako správny Otec.

Izaiáš 59:1  Hľa, ruka Hospodinova nie je prikrátka, aby nemohla zachrániť, ani jeho ucho nie je priťažké, aby nemohlo počuť;