pondelok 25. augusta 2014

Moje pochopenie zmyslu života


1 ep. sv. Pavla Timoteovi 6:9 A tí, ktorí chcú byť bohatí, upádajú do pokušenia a osídla a do mnohých žiadostí nesmyselných a škodlivých, ktoré pohružujú ľudí do záhuby a do zatratenia. 10 Lebo koreňom všetkého zlého je milovať peniaze, po čom niektorí zatúžili a tak zablúdili od viery a naplnili sami seba mnohými bolesťami. 11 Ale ty, ó, človeče Boží, utekaj od takých vecí, ale sa žeň za spravedlivosťou, pobožnosťou, vierou, láskou, trpezlivosťou, krotkosťou. 12 Bojuj dobrý boj viery, uchop večný život, do ktorého si aj povolaný a vyznal si dobré vyznanie pred mnohými svedkami.

Ľudia sú od narodenia vedení žiadosťami tela, to čo oni potrebujú, aby sa dobre mali. Plnia si tie svoje žiadosti a potreby, v každom čase sú nejaké iné a ďalšie. Mnohým to postačuje, plnia si sny a dosahujú vysnívané telesné ciele celý život. Hm, našporím si na bicykel, potom si kúpim auto, dom, budem doktor, riaditeľ a čo ja viem čo ešte. Sú aj takí, ktorým nestačí telesné prežívanie, hnanie sa za peniazmi, alebo kariérou, či úspechmi. Sú ľudia, ktorí sa zamýšľajú na tom, na čo sú na tomto svete, aký je hlbší zmysel bytia človeka. Mnohí tápajú a hľadajú na nesprávnych miestach, ale verím tomu, že ak naozaj niekto snažne hľadá, Boh ho zavedie, pritiahne si ho na správnu cestu, cestu života. Viem čo píšem, pretože mňa si tak pritiahol a keď si spomínam na okolnosti ktoré ma priviedli k samotnému apoštolovi Ježišovej Cirkvi, tak to bolo všetko pre mňa ako jeden veľký zázrak, ktorý sa v priebehu môjho života ale ako zázrak nezdal. Okolnosti a situácie sa tak pospájali spolu s mojimi rozhodnutiami, že som mala možnosť spoznať pravú Božiu Cirkev. Božiu Cirkev ale nemyslím ako názov, znamená to jednoducho iba že je Jeho, Ježiša Krista. A tak sa vždy niečo deje, tým to neskončilo, že ja som bola pritiahnutá, vždy sa niečo deje a niekam speje. A tak ani ja nie som už dokonalá, alebo že už nemusím nič robiť so sebou. Opak je pravdou. Keby som aj hneď mala Ducha svätého, nie je to koniec v mojej ceste životom, pretože iba ten kto nasleduje Božiu vôľu, odovzdá tak celé svoje srdce Bohu a zotrvá do konca, bude spasený. Každý má nejaký svoj životný príbeh a myslím si, že každý kto uveril v Ježiša Krista a ktorý sa mu aj v jeho živote dokázal, ak sa obzrie dozadu do svojej minulosti zistí, ako všetko pekne do seba zapadalo a vyvýjalo sa, len si to možno nevšimol. Ako ho Boh prevádzal cez všelijaké nástrahy života a tým vyučoval. Aj keď sa dejú nepríjemné veci, všetkému niečo predchádzalo, nejaké dejstvo a hlavne naša myseľ, čo hľadáme a čo chceme. Ako malá som uvažovala, aký má zmysel môj život, načo tu som. Neprišla som vtedy na to, ale v živote sa mi to odkrylo a teraz je na mne, čo bude ďalej. Ľudia majú možnosť sa rozhodovať a meniť svoje životy podľa vlastnej slobodnej vôli, pretože Boh, je Bohom slobody. Nikoho nenúti, každý žije ako uzná za dobré. Mnoho ľudí má skúsenosti s duchovným svetom a mnoho ľudí má skúsenosti konkrétne z neba, či pekla. Ja verím, že tieto priestory sú reálne a po telesnej smrti bude naša cesta smerovať smerom buď do neba, alebo pekla. Teda do ďalších úrovní existencie. Ak peklo a nebo je ďalšie nasledovanie života, čo je to tu a teraz ? Mnohí rozumujú nad tým, kde je očistec.

Očistec je podľa učenia niektorých kresťanských cirkví miesto, kde si duše zomrelých odpykávajú tresty za hriechy, aby očistení mohli vstúpiť do neba. Tí, čo zomierajú v Božej milosti a v priateľstve s Bohom, ale nie sú dokonale očistení, hoci sú si istí svojou večnou spásou, podstupujú po svojej smrti očisťovanie, aby dosiahli svätosť potrebnú na to, aby vošli do nebeskej radosti. Toto učenie bolo formulované najmä na Florentskom a Tridentskom koncile v 15. a 16. storočí. Učenie o očistci vychádza z tradície Cirkvi a odvoláva sa na niektoré texty zo Sv. Písma 1. Kor 3, 15 a 1. Pt 1, 7 a iné.
Wikipédia - Očistec

Predstavujú si to iba ako ďalší priestor, ktorý je niekde mimo, ale ja si myslím, že očistec je práve tu a teraz, tu v tomto tele a v tomto priestore prežívame možnosť očisťovania predtým, ako postúpime niekam ďalej. Mnoho ľudí vidí aj duchov, hlavne deti vidia, tí ešte tiež majú možnosť zmeniť myslenie, keďže ešte neprešli do inej úrovne. Tu je hlavne ten čas a možnosť, kedy môžeme svoje démonské myslenie, ľudské, meniť na to Božie, pretože nič nečisté do neba nevojde, jednoducho tam nepatrí. A čo sa neočistí, nezmení, pôjde svojou cestou do zatratenia. Tu je možnosť zmeny, čas napravenia sa. Nezdá sa to, žeby bol toto očistec, ľudia aj keď narobia mnoho hriechov tak nie všetci hneď aj trpia za to, lenže odplata bude. Nemusí sa to tak vidieť, ale každý sa na tomto svete sám odsudzuje buď ku smrti, alebo k životu podľa vlastných rozhodnutí a kam smeruje svoj život. Nie je na to veľa času. Ľudský život sa pomaly skracuje, dakedy sa ľudia dožívali vyššieho veku ako teraz, mnoho ľudí umiera na choroby a mozgové či srdcové prípady častejšie a v skoršom veku. Nechcem strašiť, iba poukázať na fakty, že ľudský život je veľmi cenný a bol nám daný ako možnosť očistenia sa v prostredí, ktoré je taktiež Bohom dané pre nás. Realita ktorá je vôkol nás je jedna veľká kulisa, ktorá raz padne prachom, ale my nie sme len telo, ktoré tiež raz padne prachom, my sme aj duša a duch. A my budeme aj pokračovať v existencii. Dokedy a ako, je na každom z nás. Nepremárnime teda čas, ktorý nám Boh dal darom, využime náš čas na Jeho slávu. Využime možnosť milosti, ktorú sme dostali od Pána Ježiša Krista, ktorý nás učí byť na obraz Boží, aby sme sa dokázali aspoň priblížiť, pretože On nás iste nechce zatratiť, vychádza nám v ústrety. Začal už tým, že sa k nám ponížil na tento svet, pokračuje cez svojich vyvolených v každom čase, aby každý mal šancu sa zmeniť. Nie len raz za 2000 rokov sa ukáže a potom nič, už len litera - biblia. Je tu stále s nami, je živý a núka nám svoju milosť neustále, lebo nás miluje.

Skutky sv. apoštolov 14:21 A keď dozvestovali tomu mestu evanjelium a získali mnohých za učeníkov, navrátili sa do Lystry, do Ikonia a do Antiochie 22 upevňujúc duše učeníkov a napomínajúc ich, aby trvali vo viere, a hovorili, že musíme cez mnohé súženia vojsť do kráľovstva Božieho.

Časť kráľovstva Božieho je aj na zemi, je to Cirkev. Človek, ktorý uverí v Ježiša Krista sa aj zmení a tá zmena je pre každého iná, inak ju prežíva a bez utrpenia, nedôjde ku ozajstnej zmene. Tie mnohé súženia, sú životným bojom každého kresťana, ktorý odmieta starý život a má za prvoradú Božiu vôľu. Očisťuje sa evanjeliom. Nemyslím že ho číta, či pozná naspamäť, ale ho žije a tak sa mení. Krstí sa nanovo, buduje v sebe nového Božieho človeka, ktorého Ježiš nakoniec zdokonalí a dokončí jeho snahu po dokonalosti Božej. A práve ten bude vítaný v nebeskom kráľovstve, nikto iný.