Bola som prednedávnom v robote chovať teliatka a po nachovaní som im začala podstieľať, dávať suchú slamu. Ako som naberala, ťahala som si pláty zlisovanej slamy z kopy. Keď som ťahala jeden z vrchu kopy, zbadala som, že na ňom sedí malý vtáčik. Sedel a pozeral na mňa. Potiahla som ho bližšie k sebe a myslela som, že odletí, ale on si tam sedel a nehol sa, keď som ťahala. Pomyslela som si, že mu asi niečo je a potom som si všimla, že asi meter odo mňa sedí ďalší, niečo mal v zobáku a tiež ma sledoval. Možno jeho mláďa sedelo na slame. Napadlo ma,- nezavadzaj, človek. :) Iba ty si ? Tak som prestala ťahať slamu a brala som si z inej strany. Potom keď som skončila podstieľanie, bola som sa pozrieť, či sú ešte tam, ale už neboli, odleteli. Takže vtáčikovi nič nebolo, len si tam sedel. Chcel tam byť tak, ako ja som chcela slamu.
Človek by si nemal namýšľať, že je viac ako iné stvorenia. Nemal by obmedzovať iné životy a ani by nemal vládnuť nad nikým. Tak ma to napadlo v tomto prípade, že aj iné stvorenia majú právo si byť a žiť kľudne a nemusia ustupovať človeku vždy keď si to on zmyslí. Nie je dôležitejší ako iné bytosti, čo Boh tiež stvoril. Ale ľudí to veľmi nenapadne, lebo sú zvyknutí, že sa im iné stvorenia koria a ak nie, tak si ich pokoria. A aby toho nebolo dosť, panujú aj jeden nad druhým. Človek nad človekom. Skús pouvažovať, či tak nie si aj ty. Možno si to ani neuvedomuješ, ale stačí ak si trváš na svojom voči tomu druhému. Tam sa môžeš tiež uvidieť, ak ti na tom záleží.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára