Prednedávnom
som bola svedkom autonehody. Šoférovala som si kľudne po ceste,
bol pekný deň. Šoférovala som z návštevy domov, vzadu som mala
dva psy v kufri, chvály mi zneli z rádia. A zrazu pozerám, predo
mnou šlo jedno červené auto, ešte pred ním modré a to modré
auto prešlo pomaly do protismeru, ako kto ide predbiehať. Až nato,
že oproti autá išli. Stihla som ešte zauvažovať, „ čo robí
? “ A už som videla ako sa nabúrali. V tom momente som pribrzdila
a po ľavej ruke som mala hneď odbočku na odpočívadlo, také ako
zvykne byť na oddych pre vodičov, tak som tam hneď zabočila, lebo
mi stihlo napadnúť, že ak to neurobím, ak sa neuhnem, stlčieme
sa aj my ostatní v autách ako domino. Cítila som, že sa mi trasú
nohy, ale vystúpila som z auta a skontrolovala som psy v kufri. Boli
asi šokovaní, ale v poriadku. Potrebovala som ich dať von, tak som
po chvíli šla domov. Videla som, ako muž ktorí bol v aute predo
mnou vystúpil z auta a volal hneď záchranku. Autá boli nabúrané
a erbegy boli v jednom nafúknuté. Šli sme tak 50 míľ za hodinu,
takže dosť rýchlo a pri tom náraze to muselo byť dosť silné.
Bola to škaredá nehoda.
Boh je veľký a spravodlivý. On vie, prečo sa to udialo, pretože náhody nie sú. Prečo sme boli toho všetci účastní, tí, ktorí tam boli. Modlila som sa za nich. Hneď som Bohu aj ďakovala, že ma ušetril a nebola náhoda ani to, že som v tom momente ako sa tie dve autá narazili, mala možnosť uniknúť ešte možnej zrážke na odpočívadlo. Ktoré tam „náhodou“ :) bolo po ruke. Presne v tej sekunde. Naplnila ma bázeň, ale zároveň som si uvedomila, že On je stále so mnou, či nad tým uvažujem, alebo práve neuvažujem. Predvída každú okolnosť a tak či sa nám už niečo zlé stane, alebo nie, vedzte že to nebude náhoda. Niečo nás to má naučiť.
Takže buďme ostražití a za všetko ďakujme Bohu, lebo On je rukou, ktorá nás drží, zachráni, pohladí, ale aj capne po zadku keď treba. Ako správny Otec.
Izaiáš 59:1 Hľa, ruka Hospodinova nie je prikrátka, aby nemohla zachrániť, ani jeho ucho nie je priťažké, aby nemohlo počuť;
Boh je veľký a spravodlivý. On vie, prečo sa to udialo, pretože náhody nie sú. Prečo sme boli toho všetci účastní, tí, ktorí tam boli. Modlila som sa za nich. Hneď som Bohu aj ďakovala, že ma ušetril a nebola náhoda ani to, že som v tom momente ako sa tie dve autá narazili, mala možnosť uniknúť ešte možnej zrážke na odpočívadlo. Ktoré tam „náhodou“ :) bolo po ruke. Presne v tej sekunde. Naplnila ma bázeň, ale zároveň som si uvedomila, že On je stále so mnou, či nad tým uvažujem, alebo práve neuvažujem. Predvída každú okolnosť a tak či sa nám už niečo zlé stane, alebo nie, vedzte že to nebude náhoda. Niečo nás to má naučiť.
Takže buďme ostražití a za všetko ďakujme Bohu, lebo On je rukou, ktorá nás drží, zachráni, pohladí, ale aj capne po zadku keď treba. Ako správny Otec.
Izaiáš 59:1 Hľa, ruka Hospodinova nie je prikrátka, aby nemohla zachrániť, ani jeho ucho nie je priťažké, aby nemohlo počuť;
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára