Úvaha o utrpení

Rozmýšľala som dneska nad Ježišom, ako trpel keď ho mučili, riadne telesne ho mučili a nakoniec ho zabili, priklincovali o kríž. Bola to strašná smrť, ktorú si ja ani len predstaviť neviem. Zažila som v živote utrpenia rôzneho druhu, ale nikdy som netrpela tak, ako trpel Ježiš. Keď sa nad tým tak zamyslím, trpel mnoho kvôli iným ľuďom, aj kvôli mne a nemusel, no urobil to pre celé ľudstvo, aby malo možnosť zmeniť sa a prinavrátiť sa k Bohu ako bolo na počiatku.  Dneska som bola u zubára, trhali mi zub, tak som nad tým uvažovala aj počas toho, ako mi kmásala zubárka 20 minút zub z ďasna, lebo jej nešiel von. Cítila som trochu ako mi ho ťahá, no nemala som bolesti, lebo mi dala dve injekcie do ďasien, cítila som veľký tlak, že som si sama musela držať sánku a že moje telo sa unavuje. Ježiš nedostal žiadne injekcie od Boha, trpel riadne, naživo do krvi, do mäsa ho bili a mučili. Ja som na tom bola dobre, hoci som sa cítila vymordovane. Bolo to nič, oproti tomu, ako ON trpel a to pomyslenie ma potom aj skôr dostalo znova na nohy a mohla som odísť domov. Dobre je sa nad tým zamyslieť, že jesto aj horšie veci, než čo sa mne stávajú. Aj iní ľudia viac trpia, len ja o tom neviem, lebo tam nie som a čo oči nevidia srdce nebolí. Sú aj utrpenia duše, čo si myslím, že je horšie ako utrpenia tela, lebo rana na tele sa zahojí časom, no na duši, na tom musí pracovať sám človek svojim postojom a zmýšľaním, aby bol v poriadku a tiež na to treba čas. Iste aj Ježiš trpel aj na duši, keď videl toľko utrpenia na svete a ako sú ľudia zblúdení, ako sa niektorí zmeniť nechcú, ale pritom trpia. Neviem nakoľko Ježiš trpel vnútri a ako všetko vnímal, ale bol človekom, pozná nás a iste mu to nebolo jedno. Inak by neprišiel na zem, neponížil sa medzi nás ľudí aby nám ukázal z lásky cestu, pravdu a život. Teda seba samého.