Skutky 6:1-7

Skutky 6:1  A v tých dňoch, keď sa množili učeníci, povstalo reptanie hellenistov proti Hebrejom, že pri každodennej obsluhe venuje sa ich vdovám menej pozornosti.   2  Vtedy si svolali tí dvanásti množstvo učeníkov a povedali: Neľúbi sa to, aby sme my opustili slovo Božie a obsluhovali stoly.   3  A tak obzrite sa, bratia, po siedmich dobropovestných mužoch zpomedzi seba, plných Svätého Ducha a múdrosti, ktorých ustanovíme k tejto práci,   4  a my budeme snažne zotrvávať na modlitbe a v službe slova.   5  A ľúbilo sa slovo všetkému množstvu, a vyvolili si Štefana, muža plného viery a Svätého Ducha, a Filipa a Prochóra a Nikanora a Timóna a Parména a Mikuláša, antiochenského prozelyta,   6  ktorých postavili pred apoštolov a pomodliac sa vzložili na nich ruky.   7  A slovo Božie rástlo, a počet učeníkov sa množil v Jeruzaleme veľmi. I veľký zástup kňazov bol poslušný viere.  

Každý má svoje miesto a svoju úlohu v Cirkvi, pretože nemôže jeden robiť všetko. Apoštol je ten, ktorý Cirkev vedie, organizuje ju. Tak je to aj bežne v rodinách, že tie rôzne povinnosti sú podelené a hlava rodiny je otec, ktorý by to mal organizovať. V Cirkvi sú tiež služby a aj boli, kde nemohli apoštolovia robiť všetko, pretože by nemohli plne robiť to hlavné na čo boli povolaní od Krista a to hlásať evanjelium a učiť slovo od Ježiša Krista. V týchto veršoch hore vyššie sa píše o tom, že bolo treba niekoho kto by obsluhoval stoly a apoštoli to nemohli byť. Zvolili si na to ľudí, ale nie obyčajných ľudí. Dobropovestných, plných Svätého ducha a múdrosti, teda viditeľne vyčnievajúcich spomedzi ostatných, vzorových. Na obyčajnú robotu, obsluhu stolov. Dalo by sa nad tým uvažovať aj tak, že na obsluhu stolov by nebolo treba takých svätých ľudí, veď to vie robiť hocikto, na to netreba mať nejakú známosť. To je pravda, ale mať službu v Cirkvi, je česť, ktorú nemá hocikto. Pretože ustanovený na službu v Cirkvi koná pre Cirkev, pre Krista nie preto, že si ten dobrý skutok sám vyvolil, ale preto, že bol na to vyvolený Kristom a pre Krista. Je rozdiel ak ja urobím niečo lebo sa mi chce a práve hodí a je rozdiel, keď niečo urobím s poverením od Krista. Oboje je u mňa dobrovoľné a ochotné, rozdiel je zjavne v tom, že buď ten skutok odo mňa Kristus chcel, alebo nechcel.
Nech je tá služba v Cirkvi akákoľvek, je to česť a vymoženosť, ktorú si sám nepridelíš, hoci by to bolo aj vynášanie odpadkov.