Ev. podľa Jána 3:5 Ježiš mu odpovedal: Ameň,
ameň ti hovorím, že ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť
do kráľovstva Božieho. 6 Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa
narodilo z Ducha, je Duch. 7 Nediv sa, že som ti povedal: Musíte sa
narodiť znova. 8 Vietor, kam chce, tam veje, a čuješ jeho zvuk, ale
nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide; tak je to s každým, kto sa narodil z
Ducha. 9 A Nikodém odpovedal a riekol mu: Jako sa to môže stať? 10
Ježiš odpovedal a riekol mu: Veď si ty učiteľ Izraelov a toho nevieš?
Znovunarodenie človeka sa zdalo Nikodémovi divné, čudoval sa ako sa to
dá, znova sa narodiť, keď už sa raz narodil. Symbolický akt
znovunarodenia je krst v Cirkvi, kedy uverivší preukáže svoje
rozhodnutie pre iný život podľa evanjelia a uznanie Ježiša Krista
jediným Pánom. Nie žeby sa vtedy narodil, je to len prejav, skutok a
vyznanie v Cirkvi. Neznamená to, že je hneď bezvadný, že už neurobí
žiadnu chybu v živote. Spoznávaním evanjelia, spoznáva človek aj sám
seba, ak je k sebe sebakritický a počúva svoje okolie – spoločenstvo
Cirkvi, ktoré ho taktiež vyučuje a nastavuje mu zrkadlo. Tým, že sa
odstraňujú zlé vlastnosti, prejavy, mení sa aj celková osobnosť človeka.
Počiatok je uvedomenie si vlastnej hriešnosti. V biblii to nazvali
znovunarodenie, že sa ako keby narodí nový človek, pôvodný zanikne.
Nemyslí sa tým úmrtie tela, ale hriechu. Človeka nerobí človekom jeho
ľudský výzor, ale jeho osobnosť a tým ako žije, môže sa tá osobnosť
meniť, až zmeniť natoľko, že je z neho iná osobnosť. Môžu si ľudia mýliť
samotné uverenie v existenciu Boha, alebo pochopenie evanjelia a
spolusúhlas s ním so znovuzrodením. Teda že ak chápu evanjelium a aj
hoci vyznajú že tak chcú robiť, že to je premena. Môže sa stať, že sa
človek zmení na to, čo uznáva a žije dlhšiu dobu. No samotná premena nie
je o pochopení evanjelia. Aj diabol chápe a pozná evanjelium a nie je
svätý. Uvediem príklad. Áno, súhlasím, že lakomstvo je hriech a teraz
idem a rozdám všetko čo mám. Chápem, že lakomstvo je zlé. Ale ešte to
neznamená, že som sa v tom v mojom vnútri zmenila. Môže prísť okolnosť,
kedy bude treba pomôcť blížnemu napríklad finančne a moja reakcia bude
lakomá. Pretože prídu okolnosti, kedy si nebudem mať čas a ani ma
nenapadne si rozumovo vyhodnotiť svoju lakomosť a zareagujem práve tak,
aká som. Zistím, že premena nenastala, to som sa doteraz iba dobre
ovládala. Premena, znovuzrodenie vnútri môže nastať keď znenávidím
hriech a nastane obrat mysle. Ako sa to dá znenávidieť ? Nenávisť nie je
dobrá vlastnosť, ale v spojení s tým, že znenávidieť hriech, je
užitočná. Znenávidieť viem vtedy, ak mám dostatočné poznanie o hriechu.
Ako vzniká ten hriech a za akých okolností, keď poznám jeho zárodok,
prejav. Viem sa naň pozrieť z rôznych strán, na jeho dôsledky, teda
ovocie, ktoré z neho môže vzísť. Čo všetko môže spôsobiť na okolí a
ľuďoch a hlavne to ako sa z jedného hriechu množia iné, ďalšie. A ja
predsa nechcem byť podporca rozmnožovania pliagy. Múdremu stačí poznať
tieto fakty o hriechu a ubije, odsúdi ho v sebe hneď, hlavne ak vidí aj u
iných jeho prejav ako očividný príklad. A niekto musí sám doplatiť a
zažiť dôsledky zla, aby ho znenávidel a bol ostražitejší voči nemu.
Vnútorná premena nie je však iba odstraňovanie hriechov a v budovaní
cností, ale aj v tom, že ak sa človek obnoví, obnoví sa tým aj jeho
myseľ. Jeho vôľa, sa chce rovnať Božej, teda žiť v súlade s Božou vôľou
tak ako On chce. Nie podľa seba, čo je vlastne pokračovanie starého
človeka. Je dôležité nehrešiť, ale potom je dôležité aj sledovať a žiť
Božiu vôľu. Na to, aby som mohla žiť po novom, teda tak ako chce Boh,
musela by som zahodiť to svoje. Svoje nadobudnuté múdrosti o
spravodlivosti a pravde, musela by som uvažovať ako taký človek, ktorý
neberie do úvahy to staré poznanie ktoré v sebe mal vo všetkom možnom
smere svojho života. To všetko sa dá nahradiť postupne tým Božím. A ak
už nejaké nové poznanie mám, to žijem. Ján 3:11 Ameň, ameň ti hovorím, že čo vieme, hovoríme, a čo sme videli, svedčíme, ale neprijímate nášho svedoctva.
Ježiš upozorňoval Nikodéma na to, že hovorí čo vie a svedčí Božiu
vôľu, ale keď ho ľudia neprijímajú, nemôžu sa zmeniť. Lebo neprijímajú
to nové do svojich životov a bez toho to nejde. Nejde to rozhodovať sa
po starom, podľa vlastného uváženia, hlavne ak neviem, či je to podľa
Božej vôli a pritom očakávať u seba premenu a postup. Božiu vôľu si
neviem domyslieť, ku mne Ježiš výslovne nehovorí, aby som vedela sama
rozlíšiť čo je Jeho vôľa a čo nie. Jeho vôľu môžem poznať od apoštolov, napríklad od Lewitu. Ak ma aj napadnú
počas dňa myšlienky ako reagovať na rôzne situácie, že to je podľa
Krista, môžem to vyhodnotiť zase len na základe poznania, ktoré už som
mala prv od Lewitu. Len cez neho viem poznať Božiu vôľu na rôzne
okolnosti v živote, pravdu a spoznávať aj rôzne pravdepodobné klamné
varianty od démonov, ktoré ma chcú zavádzať a klamať.
Byť už sám vedený Duchom svätým je vyššia úroveň, ktorú neviem konkrétne
popísať. Počuť a nechať sa Ním viesť je vnútorná dospelosť, ktorú by
som chcela dosiahnuť. Mať kontakt s Božou vôľou a vnútorne zmeniť celú
svoju osobnosť pre Božiu slávu tak, aby som sa už nepotrebovala pýtať čo
a ako je podľa Božej vôli. Uvedomujem si však, že na to, aby pri mne
Duch Boží zotrvával, by som mala aj ja zotrvávať v svätosti, lebo do
nečistého Duch Boží nevojde. Sú napríklad modlitby, ktorými sa dá blížiť
k Bohu a tým, že človek chce, poháňa ho to dopredu meniť svoje vnútro a
Boh dá vzrast. Boh nás stvoril, sme jeho stvorenia. A ako keď sa
dieťaťu nepodarí nakresliť obrázok podľa jeho predstavy, že začne od
znova, tak aj človek môže začať odznova na sebe pracovať a to staré
odhodiť. Kým žijeme, nie je neskoro. Vyžaduje si to však nový papier a
nezačínať kresliť rovnakým spôsobom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára